Vtáky v meste - Články - ORNITOLOGICKÁ PORADŇA

Prejsť na obsah

Hlavná ponuka:

Vtáky v meste

Publikoval v Vzdelávanie verejnosti ·
...konflikty v spolunažívaní vtáctva a ľudí v mestskom prostredí

Meníme sa my a s nami aj naša kultúra a postoje. Máme väčšiu tendenciu sa od prírody vzďaľovať, uprednostňovať sterilnejšie prostredie, voľný čas tráviť viac za tabletmi a počítačmi, nákupmi. Čím sa máme lepšie, tým viac míňame, používame jednorazové produkty a na prírodu berieme stále menej ohľad. S nami sa ale mení aj krajina v ktorej žijeme, riečna, poľnohospodárska, lesná, vidiecka a aj tá mestská.
 
Na krajinu pôsobíme, žiaľ, aj cez to, že si to uvedomuje, prevažne negatívne. Rozdiel oproti minulosti je zásadný, miznú typické vidieckej osídlenia, pasienky, mizne nedotknutá divočina, rieky sme spútali, lesy vydrancovali. Uprednostnili sme pohodlie, ktoré nám umožňuje život v meste. Mestské prostredie sa podstatným spôsobom rozšírilo na úkor prírodnej krajiny. Hovorí sa tomu urbanizácia.  
 
Časťou prírody, ktorá nám signalizuje, že s týmto procesom nie je niečo v poriadku, sú vtáky. Údaje o vtáctve sa využívajú aj pri posudzovaním vplyvov na životné prostredie, sú tzv. bioindikátorom zmien. Populácie niektorých druhov vtákov sa v dôsledku rozširovania miest rýchlo zmenšujú, sú však aj také druhy, ktorým mestské prostredie naopak vyhovuje a pre ktoré je mesto akýmsi umelým ekosystémom. Mesto týmto vtákom poskytuje nielen potravné podmienky v podobe zvyškov z našich kuchýň, ale aj hniezdne príležitosti na budovách. Niektorým druhom náš životný štýl vyhovuje a našli tu vítanú náhradu za prirodzené, pôvodne skalnaté, prostredie. Vtáky tu ale hniezdia aj vo zvyškoch zelene a v periférnych zelených plochách, akými sú lesoparky, parky a záhrady.
 
V poslednom desaťročí sa však niektoré podmienky v mestskom ekosystéme opäť výrazne menili a doplatilo a stále dopláca na to viacero vtáčích druhov. Tieto zmeny nastávajú paradoxne aj vďaka environmentálnej politike EÚ. Viac zatepľujeme panelové domy a viac rúbeme a podporujeme štiepkovanie dreva, z ktorého robíme potom tzv. biopalivo. 
 
Medzi vtáčie druhy, ktoré sa nám z miest postupne vytrácajú patrí aj belorítka domová (Delichon urbica). Hniezdo si stavia z vlhkej hliny lepenej slinami. Tento vták dopláca nielen na nešetrné zatepľovanie, kedy sa na úkor novej krásnej fasády zhadzujú pôvodné hniezda, ale aj na stále väčšie suchá, kedy majú tieto vtáky vážny problém nájsť mláky ako zdroj ich stavebného materiálu. Zároveň ubudlo hmyzu ako potravného zdroja týchto vtákov. Vedci udávajú až 50 % pokles v biomase hmyzu na európskom kontinente. Príčinou je chemizácia, ale aj negatívne zmeny v krajine. Pasie sa a chová menej zvierat a ubudli lúky s ich prirodzenou rastlinnou skladbou.
 
Ďalším druhom, ktorý v mestách utrpel straty v dôsledku zatepľovania fasád na sídliskách a veľkých budovách je už čoraz vzácnejší dážďovník tmavý (Apus apus). Tento impozantný letec hniezdi v rôznych škárach pod strechami a vo vetracích otvoroch. Opravou fasád a inštaláciou mriežok na vetracie otvory prichádza o obľúbené hniezdiská. Určitou, nie zrovna postačujúcou, náhradou sú mu búdky inštalované na štítových stenách zatepľovaných domov. Aj tento vtáčí druh začína strádať v dôsledku úbytku tzv. aeroplanktónu, lietajúceho hmyzu, ktorým sa živí.    
 
V médiách sa v súčasnosti často „preberá“ aj zmenšujúca sa veľkosť populácie vrabca domového (Passer domesticus). Dlhé obdobie išlo o záhadu, nikto nevedel prečo vrabcov z miest a vidieka rýchlo ubúda. Dnes už vieme, že príčinou sú nielen chemizácia, ale aj úbytok zdrojov potravy, ktorými boli tradičné dvory so sliepkami a smetné koše. Dnes sa odpadky balia do igelitových vriec, ku ktorým sa vrabce nedokážu dostať. Sliepky chová, dokonca aj na vidieku, už len málokto. K tomu sa pridal úbytok hniezdnych príležitostí, ale aj rozširujúca sa populácia voľne žijúcich mačiek, ktoré sú v mestách významným predátorom drobných spevavcov.  
 
Potom je tu ešte celý rad ďalších druhov vtákov, ktoré nie sú typicky mestské, ale z miest sa aj tak vytrácajú. Dôvodom je nielen chemizácia a úbytok potravy, ale aj miznutie zelene, hniezdnych príležitostí v krovinnej vegetácii, na stromoch a prirodzených dutinách. Príčinou sú aj vyššie spomínané dôvody (napr. pri lastovičke) vrátane nevraživosti voči vtákom. Patria tu druhy ako lastovička domová (Hirundo rustica), vrabec poľný (Passer montanus), muchár sivý (Muscicapa striata), stehlík konopiar (Carduelis cannabina), stehlík pestrý (Carduelis carduelis), stehlík zelienka (Carduelis chloris), ale aj pipíška chochlatá (Galerida cristata) či skaliarik sivý (Oenanthe oenanthe).  
 
Do skupiny vtákov, ktorým mesto naopak vyhovuje a dokážu sa mu, v procese tzv. synantropizácie, prispôsobovať patrí napríklad mestský holub (Columba livia f. domestica). Nepatrí samozrejme medzi naše pôvodné vtáčie druhy a nie je ani zákonom chránený, ako takmer všetky voľne žijúce vtáky. Aj cez to je však neoddeliteľnou súčasťou mestského ekosystému. Nevraživosť a prenasledovanie týchto zvierat však viedlo v niektorých mestách k zásadnému poklesu veľkosti ich populácií. Inde, najmä v menej rozvinutých regiónoch, sa im naopak darí. Dalo by sa nepochybne dlho polemizovať, či a aký majú vplyv na verejné zdravotníctvo či poškodzovanie pamiatok a majetku. Za dlhé desaťročia „moderného“ spolunažívania sa okolo holubov uživilo množstvo fám a poloprávd. Nie sú to však žiadne „okrídlené potkany“, ani zdroje infekcií či kyseliny leptajúcej kultúrne pamiatky.
 
Z voľne žijúcich vtáčích druhov sa na mestské prostredie pekne adaptoval napríklad drozd čierny (Turdus merula). Vytvoril si tu vlastné mikropopulácie, ktoré sa medzisezónne premiestňujú len medzi vyššími a nižšími polohami. Drozd tu hniezdi v krovinách a na drevinách pomerne nízko, do 2-3 m. Naučil sa ale využívať aj rôzne časti domov a altánkov. Jeho trend nie je klesajúci, no jeho mestské populácie miestami vážne ohrozujú predátori. Tým azda najnekompromisnejším a najrozšírenejším sú naši mačací štvornohí miláčikovia, ale aj prirodzene sa šíriaci predátor, akým je straka čiernozobá (Pica pica) či kuna skalná (Martes foina). Z miest si urobili doslova „špajzu“. Vážnou hrozbou pre mláďatá drozda, ktoré vyskakujú z hniezd ešte keď nevedia lietať, sú aj kosačky a psy, ktoré si ich mýlia s plyšovou hračkou.   
 
S veľmi podobnými problémami sa stretáva aj populácia ďalšieho, už typického mestského vtáka, žltochvosta domového (Phoenicurus ochruros). Jeho početnosť je však podstatne menšia a rovnako trpí nedostatkom hmyzu ako preferovanej potravy. Jeho hniezda sú „exponovanejšie“, neschováva si ich tak dôkladne ako drozd. Mestskí predátori ich skôr nájdu.
 
Druh, ktorý v minulosti hniezdil takmer výhradne na stromoch v hniezdach krkavcovitých vtákov alebo na skalách, dnes úspešne osídľuje staršie aj novšie mestské sídliská. Je ním sokol myšiar (Falco tinunculus). Na hniezdenie si vyberá často kvetináče či debničky na balkónoch od 3. po 8. poschodie. Keďže inkubácia a výchova mláďat, ktoré nie sú zrovna najtichšie a najčistotnejšie, trvá spolu takmer dva mesiace, práve tento druh ja častým zdrojom konfliktov vo vzájomnom spolunažívaní ľudí a vtákov. Nie každý dokáže tohto dravca na svojom balkóne zniesť a, zároveň, nie vždy si sokoly vyberú bezpečný podklad pre hniezdo. Mláďatá po vyletení pobehujú, no nevedia ešte dobre lietať. Preto, ak nemajú k dispozícii väčší manévrovací priestor, môžu spadnúť na ulicu s fatálnymi následkami.   
 
Vzácnejšie sa stretávame v mestách aj so sovou, myšiarkou ušatou (Asio otus). Hniezdi v neobsadených hniezdach strák a vrán. Po vyhniezdení sa mláďatá ešte niekoľko týždňov potulujú po okolí, pričom na seba a rodičov monotónne pískajú. Tieto tzv. kontaktné hlasy sú schopné hodiny a hodiny opakovať, čo v nočných hodinách niektorým ľuďom vážne prekáža pri spánku a vedie neraz k rôznym konfliktom. Ľudia nám potom volajú s absurdnými požiadavkami, aby sme tieto sovy prišli odchytiť či premiestniť. Neraz sami siahajú po petardách či strieľaní, pritom úplne stačí použiť štuple do uší. Sovy nakoniec odletia.  
 
Ďalším z vtáčích druhov, ktorý sa v procese synantropizácie stále viac prispôsobuje a približuje ľudským sídlam je holub hrivnák (Columba palumbus). Hniezdi tu na väčších drevinách vo vlastných hniezdach, v posledných rokoch sú už ale bežné aj prípady, kedy v meste zahniezdi priamo na balkóne, v krabici, na poličke či kvetináči. Ľudia tieto holuby väčšinou nedokážu odlíšiť od mestských holubov a tak sa k nim správajú rovnako nevraživo, hniezda im vyhadzujú, vajcia ničia, strieľajú po nich a pod.
 
Špecifickým prípadom skupiny vtákov, ktoré iba nedávno objavili „čaro“ mestského prostredia sú ďatle. Konkrétne hovoríme o ďatľovi veľkom (Dendrocopos major) a žlne zelenej (Picus viridis), ktoré sa prirodzene vyskytujú v lesnom prostredí, ale aj v otvorenej krajine s rozvoľnenou drevinnou vegetáciou. V súvislosti so zatepľovaním fasád domov a panelákov sa veľmi rýchlo množia prípady hniezdenia a prespávania v zateplenej fasáde, najčastejšie v polystyréne. Ďatle nejakým spôsobom prišli na to, že ide o materiál, v ktorom sa dá vyďobať ľahko pekná a dostatočne veľká dutina. Na jednej strane je to dobré, v takýchto „neprirodzených“ dutinách zahniezdia aj ďalšie druhy vtákov, čiže dá sa tento fenomén chápať aj ako budovanie nových príležitostí pre hniezdenie vtáctva, ktorému chýbajú v mestách staré duté stromy. Na strane druhej to však nie je vždy dobré pre ďatle. Situácia je zdrojom vážnych konfliktov v spolunažívaní, nie každý majiteľ si nechá robiť do fasády domu diery. Konflikty sa vyhrocujú o to viac, o čo je ťažšie neželaného nájomníka z fasády dostať. V hniezdnom období je vlastník povinný prítomnosť ďatľa strpieť, na jeseň a v zime, kedy tu len prespáva, však ľudia skúšajú všetky možné strašiaky a atrapy, len aby sa „fasádneho nájazdníka“ zbavili. Známe sú prípady strieľania, vhadzovania petárd, svojpomocných odchytov a pod.  
 
Vtákom, ktorý profituje z miest, hoci nie je veľmi početný, je aj kavka tmavá (Corvus monedula). V minulosti hniezdila takmer výhradne v prírode, v dutinách starých stromov. Z otvorenej krajiny s rozvoľnenou drevinnou vegetáciou sa však kavky takmer vytratili. Darí sa im ale v ľudských sídlach. Už dlhodobo hniezdia na hradbách, v mostných konštrukciách, vo vežiach, v skladoch a pod. V poslednom období sa dokonca množia prípady zahniezdenia kavky v diere po ďatľovi alebo žlne. Pre ne je činnosť „fasádnych špecialistov“, ďatľov a žĺn, veľmi prospešná.
 
Medzi zdroje konfliktov v meste patria, okrem spomenutých, aj bariéry. Množstvo jedincov hynie napríklad na cestných komunikáciách, ktoré predstavujú v krajine migračnú bariéru. Ku kolíziám s autami dochádza najmä v období vyletovania mláďat, ktoré sú menej obratné a neskúsené, nevedia ako sa v meste pohybovať a na čo si dávať pozor. Ďalšou bariérou, do ktorej vtáky často narážajú sú sklá. Buď ide o sklenené protihlukové bariéry alebo klasické okná. Veľký problém predstavuje, všeobecne, moderná sklenená architektúra. Mnohé predajne a kancelárske priestory uprednostňujú veľké sklenené plochy. Vtáky sklo nevidia a narazia doňho v plnej rýchlosti, čo končí v lepšom prípade „len“ otrasom mozgu, v horšom smrťou.
 
Zdrojov konfliktov a bariér v mestskom prostredí je množstvo a keďže sa na mestský ekosystém vzťahuje, podľa Zákona o ochrane prírody, len najnižší, prvý, stupeň ochrany, ochrana tu hniezdiacich vtákov je veľmi náročná. Systematická ochrana vtákov v mestách však vyžaduje podstatne viac než len pár paragrafov, často dostatočnú trpezlivosť, vysvetľovanie, vzdelávanie a spoluprácu s ľuďmi. Pri vzniku konfliktných situácií je potrebné pristupovať individuálne, prípad od prípadu sa líši. Mnohokrát je to len o ochote ľudí a firiem, ktorí sú v konflikte zaangažovaní.



Copyright 2016. All rights reserved.
Návrat na obsah | Návrat do hlavnej ponuky