VTÁČIE BÚDKY, AKO NA TO? - Články - Ornitologická poradňa
Hlavná ponuka:
VTÁČIE BÚDKY, AKO NA TO?
Publikoval Radovan Jambor v Praktická pomoc vtákom · 5/3/2017 14:23:00
Metód ako vtáctvu v našom okolí účinne pomôcť existuje viacero a jednou z nich je i tvorba a ochrana hniezdnych podmienok. Táto oblasť je z teoretického hľadiska nesmierne obšírna a flexibilná, pretože stále pribúdajú nové poznatky a pomocnú ruku môžeme podať prakticky celému zástupu vzácnych a ohrozených druhov. Tvorba a ochrana hniezdnych podmienok vtáctva sa dá vo všeobecnosti rozdeliť na dve základné oblasti-ochrana a tvorba hniezdneho biotopu a výroba „umelých hniezd“ pre tie druhy, ktoré to potrebujú. Prvá oblasť je evidentne dôležitejšia a má určite globálnejší význam, no je o to náročnejšia. Najčastejšie praktizovanou oblasťou je z tohto dôvodu výroba umelých hniezd. Jednou z veľkého množstva takýchto náhrad za straty hniezdnych podmienok sú i známe vtáčie búdky. Aj keď je ich výroba pomerne populárna, stále sa na ňu väčšina ľudí pozerá len na akúsi detskú „pioniersku“ činnosť. Je to veľmi smutné, pretože stavy niektorých vtákov sa u nás i v zahraničí podarilo stabilizovať práve vďaka nej. Tvorba a ochrana hniezdnych podmienok nie je veľmi náročná, no vyžaduje si určitú dávku vedomostí, veľa trpezlivosti, snaženia a často i odvahy, ale aj sebakritiky, pretože zle zhotovená búdka sa môže rýchlo stať pascou pre vtáky.
Vtáčie búdky môžu byť vyrobené z rôzneho materiálu, môžu byť doskové, klátikové, ale napríklad i plastové. Efektívnosť hotového výrobku môže byť vo všetkých prípadoch rovnaká, búdky môžu mať i rovnakú životnosť, no iné je to potom s náročnosťou ich výroby. Klátikové búdky patria medzi tie náročnejšie, no aj keď to nie je vždy pravidlom, bývajú zase kvalitnejšie.Klátik treba najprv získať. Vhodné obdobie je na to jar, kedy drevo obsahuje dostatok živice, a teda bude sa dať i ľahšie spracovať. Dáme ho na niekoľko dní do vody, aby drevo zmäklo a následne ho rozrežeme alebo rozštiepime pozdĺžne na dve časti. Každú vydlabeme na potrebný vnútorný rozmer, potom ich zlepíme a zviažeme na dvoch miestach drôtom.
Dno vyrežeme z dosky podľa vnútorného obvodu a priklincujeme ho na konci zvnútra, aby do búdky netiekla voda. Vhodné je tiež doň navŕtať niekoľko dier. Vyrežeme (vŕtačkou a dlátom, príp. so špeciálnym vrtákom) vletový otvor podľa daného priemeru a búdku dáme na pár dní sušiť na suché miesto, nie však priamo na slnko, ani na radiátor. Dbáme o to, aby vletový otvor bol hladký a pre niektoré druhy vtákov aj oválny (napr. holub plúžik). Vrchnú stranu búdky môžeme zrezať mierne šikmo dopredu, aby sa na strieške, ktorú je ešte vhodné obiť linoleom, prípadne fóliou, gumou alebo plechom, nedržala voda. Zozadu pribijeme pozdĺžne dlhšiu dosku, na ktorej koncoch vyvŕtame diery. Vhodné je tiež na zadnej strane pribiť menší hranolček, aby bola búdka po zavesení naklonená asi 20-30° dopredu. Pod vletový otvor paličku v žiadnom prípade nedávame, pretože iba vylepší prístup predátorom (ako je napr. lasica).
Strecha búdky musí byť otvárateľná, z jej spodnej strany teda nabijeme dosku, ktorá bude presne zapadať do vnútra hornej strany búdky. Cez stenu do nej vyvŕtame aspoň dve diery a zasunutím klincov striešku zaistíme. Je to veľmi dôležité, pretože inak sa môže napríklad stať, že strechu odfúkne silný vietor. Špáry na dne a na bokoch vymažeme buď včelím voskom, alebo tmelom, pretože vtáky neznášajú prievan.
Výroba doskovej búdky môže byť relatívne jednoduchšia a búdka može byť aj úspešnejšia, o to viac však musíme dbať na jej kvalitu. Strechu a vletový otvor urobíme tak ako pri klátikovej. Veľmi doležité pri výrobe však je, aby klince boli zabité zošikma, inak sa môže búdka rýchlo rozpadnúť. Materiál musí byť jednoznačne kvalitný, žiadne prehnité dosky ani preglejky. Najvhodnejšie drevo je mäkké, nesmie byť však zvnútra hladké. Vhodná hrúbka dosky je 2-2,5 cm. Vnútro búdky tiež vytmelíme alebo vymažeme včelím voskom. Farbou by sme ju nemali natierať, vhodnejšie je ju naimpregnovať. Okolie vletového otvoru, prípadne aj prednú stranu a boky oplechujeme. Dno je tiež vhodné prevŕtať, aby sa v ňom nedržala voda.
Búdky môžu byť i z netradičného materiálu, akým je napríklad plast. Ich výroba, či viac-menej len spracovanie, je pomerne jednoduché a takéto búdky sú obsadzované pomerne často. Sú vhodné najmä pre sokola myšiara, myšiarku ušatú a sovu obyčajnú.Na ich zhotovenie použijeme bandasky a sudy s objemom 40-50 l, nie však také v ktorých boli jedy. Cez dno prevŕtame 10-15 otvorov (niekoľko môžeme i cez boky). Vletový otvor (vhodný je poloblúkovitý) s priemrom zhruba 17 cm umiestníme v hornej polovici prednej strany. Na jeho spodnú hranu pripevníme napríklad rozrezanú gumovú hadicu, pretože býva ostrá a mohla by vtáka zraniť.
Keď už máme búdku hotovú a rozmery i tvar sú pre konkrétny druh, musíme si, prv než ju vyvesíme (resp. nainštalujeme), uvedomiť, kde tento vták žije, aké má potravné a hniezdne nároky a či bude na tomto mieste chránený. V prvom rade musíme teda nájsť vhodný biotop, ktorý aj zároveň nebude príliš rušený. Najvhodnejšie obdobie na výves je jeseň a zima.
Metód ako vtáčiu búdku umiestniť je viacero, najjednoduchšie je však závesnú pozdĺžnu dosku o strom pribiť (kliniec nepribijeme až po hlavičku, pretože strom rastie a kliniec pohlcuje), prípadne cez vyvŕtané diery prevliecť drôt a búdku uviazať. Drôt by však nemal byť natesno, ale mierne voľný, pričom medzera sa vyplní paličkami. Tie ako bude strom rásť postupne odhnijú a drôt sa do stromu nezaryje. Po určitej dobe ho vymeníme za dlhší. Jednou z metód, ako vešať menšie búdky, je aj podobným spôsobom ich pridrôtovať na vodorovný konár, nie však o závesnú pozdĺžnu dosku, ale iba o jej vrchnú dierku, pričom búdka bude visieť. Nech ju už umiestníme na strom akokoľvek, dbáme hlavne o to, aby bola naklonená dopredu. Vtáky preferujú búdky otočené vletovým otvorom na východ (príp. juhovýchod). Výves si často vyžaduje veľkú námahu, zručnosť v lezení na stromy i kvalitnú výbavu-stupačky, lano, sedák atď., vhodné je tiež ak sa vývesu zúčastnia ešte aspoň ďalšie dve osoby. Búdok i podložiek urobíme toľko a umiestníme ich tak, aby sme ich všetky stíhali čistiť a kontrolovať. Musíme tiež dbať na teritoriálne nároky druhu.
Zásady ochrany búdky a jej obsahu:
-búdky pravidelne kontrolujeme a po hniezdnom období čistíme 
(u druhov, ktoré hniezdia 2<x ročne, čistíme po každom vyhniezdení).
(u druhov, ktoré hniezdia 2<x ročne, čistíme po každom vyhniezdení).-umiestnenie musí byť na ľuďom i predátorom neprístupných miestach, napríklad na strome bez konárov.
-pri kontrole si všímame i stabilnosť a búdku i podložku prípadne opravíme alebo premiestníme.
-ak bývavajú v búdke parazity, pri čistení ju vystriekame napríklad Arpalitom.
-ak v búdke býva kuna, prípadne ak dochádza k opakovanému vyberaniu kunou, mačkou alebo ľuďmi, premiestníme ju.
-pod búdku môžeme umiestniť plechový límec, prípadne pridrôtovať hustú vrstvu konárov agátu alebo ruže.
-plastové búdky nedávame priamo na slnko.
-k vletovému otvoru na búdke môžeme pripevniť krátku plechovú trubicu s rovnakým priemerom (môže byť zrezaná šikmo dozadu).
-dbáme o to, aby minimálna hĺbka medzi dolným okrajom vletového otvoru a dnom bola 15-18 cm.
Ak si so zhotovením búdky nevieme dať rady alebo nemáme na to technické vybavenie, nie je v dnešnej dobe problém takéto búdky aj zakúpiť. Objednať sa dajú napríklad tu.