ČO UROBIŤ S VTÁČAŤOM NA ZEMI? - Články - Ornitologická poradňa
Hlavná ponuka:
ČO UROBIŤ S VTÁČAŤOM NA ZEMI?
Publikoval Radovan Jambor v Prvá pomoc vtákom · 5/3/2017 14:38:00
U vtákov práve vrcholí sezóna kŕmenia a vyvádzania mláďat. Ak sa náhodou stretnete s malým vtáčaťom, ktoré sa zjavne dostalo na miesto, kam nepatrí, treba zbystriť pozornosť. Tu je zopár rád, ako mu pomôcť.V prvom rade, netešte sa, že ho zoberiete domov a že sa oňho postaráte, nie je to ani trochu dobrý nápad. Najmä menšie druhy vtákov sú veľmi krehké a náchylné na rôzne zranenia, výkyvy teploty a nesprávne nastavenie kŕmenia či nevhodnú potravu. Ak by ste z toho čokoľvek zanedbali, pravdepodobne vám mláďatko uhynie. Starostlivosť o mladé vtáča je navyše časovo náročná. Dôležitá informácia pre vás je aj to, že všetky voľne žijúce vtáky sú u nás zákonom chránené, takže z tohto pohľadu by to mohol byť vážny problém. Darmo budete úradom vysvetľovať, že ste mu chceli pomôcť. Dokonca aj poľovné druhy sú v istom zmysle chránené, vaša pomoc tak môže byť chápaná, podľa našej legislatívy, aj ako pytliactvo.
Najskôr si teda vtáča dobre poobzerajte, čo to asi tak môže byť, aké je to veľké, či nie je zranené, aké je staré, či má otvorené oči, či už je operené, či vie lietať alebo len tak poskakuje po zemi. Mnohé vtáčie mláďatá totižto vyskakujú „predčasne“ ešte pred úplným dorastením krídlových letiek. Nevedia lietať, poskakujú alebo, v prípade sov, lezú po stromoch a volajú na svojich rodičov. Tí ich bez problémov nájdu a kŕmia ich, takže takéto mláďatká, drozdy, žltochvosty, sovy a pod., nechávame tam, kde sme ich našli.
Ak ide o miesto, kde sa veľmi často „premávajú“ mačky, kuny alebo psy, môžeme im pomôcť premiestnením na vyvýšené, bezpečnejšie miesto. Vtáča môžete opatrne chytiť, rodičia ho kvôli vášmu pachu neopustia, len málo vtáčích skupín má lepšie vyvinutý čuch, v prírode sa orientujú skôr pomocou zraku a sluchu. Aj keď ho premiestnite mimo dosah predátorov, stále to nie je záruka úspešného vyhniezdenia. Miera úmrtnosti je u vtákov v tomto veku veľmi vysoká a čím menší druh, tým väčšie straty. Príroda s týmto počíta, väčšina z menších vtáčích druhov preto hniezdi viackrát za sezónu a vyvádza väčší počet mláďat (ale aj oveľa komplikovanejšie stratégie), tieto straty väčšinou zvládnu vykompenzovať, u väčších vtákov je to však problém, tu má aj jeden jedinec veľkú „reprodukčnú“ hodnotu.Ak ste si neni úplne istý, o aké vtáča ide, či lieta alebo nelieta, či je v poriadku alebo či nepotrebuje veterinárnu pomoc, zavolajte nám alebo kontaktujte akýchkoľvek odborníkov, veterinárov, ochranárov, ornitológov, napríklad aj zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti (http://www.vtaky.sk), poradia vám. Ak máte podozrenie, že je zranené, môžete v súčasnosti kontaktovať aj linku 112, kde vám dajú potrebné kontakty alebo vám poradia, čo s ním, na koho sa prípadne obrátiť.
Ak je vtáča evidentne zranené, neváhajte navštíviť veterinára, ak vám nebude vedieť pomôcť alebo nebude ochotní, kontaktujte priamo jednu zo záchranných alebo rehabilitačných staníc chránených živočíchov, respektíve tú, ktorá je k vám najbližšie (http://www.sopsr.sk/web/?cl=32). Myslite však na to, že manipulácia so zraneným vtáčaťom musí byť nanajvýš opatrná.
Ak vtáča nie je zranené a nejde ani o predčasného „skokana“, treba sa poriadne okolo seba poobzerať. Vtáčie hniezdo si vie predstaviť zrejme každý, takže treba hľadať kôpku konárikov, machu a slamy, či najrozmanitejšieho materiálu. Niektoré hniezda sú však veľmi precízne ukryté či už v dutinách, na stromoch, v domoch, v kroví, štrbinách, alebo aj na zemi. Treba prehľadať každý centimeter všade okolo vás a nájsť vtáčie hniezdo, z ktorého vtáča vypadlo. Aby ste sa uistili, či je to jeho skutočný domov, mali by ste do hniezda nahliadnuť, avšak opatrne, aby sa z jeho obsahom nič nestalo. Pri každom vtáčom hniezde zachovávajte vždy pokoj a ticho, žiadne prudké pohyby či kývanie s konármi. Ak sa vám takéto hniezdo podarí nájsť a ste si na 100 % istý, že ide aspoň o ten istý druh, potom ho neváhajte doložiť. Dávajte pritom obrovský pozor, aby z hniezda nepovyskakovali alebo nevypadli aj ostatné operence. Pri niektorých druhoch sa to stáva. Po vložení do hniezda na chvíľu hniezdo prekryte šatkou alebo tričkom, nech sa vtáky ukľudnia.
Ak hniezdo nenájdete a ide evidentne o veľmi mladé vtáča, kontaktujte nás alebo iných odborníkov, poradia vám, čo s ním ďalej. Niekedy je totižto najlepšia pomoc doložiť takéto mláďa do iného hniezda rovnakého vtáčieho druhu, rodičia sa zvyknú takéhoto „najdúcha“ ujať. Ak ste si istý, že ste takéto „príbuzné“ hostiteľské hniezdo našli, mláďa doňho doložte a sledujte z diaľky, čo sa bude diať a či ho rodičia kŕmia, či sa ho ujali.
Ak sa vám to nepodarí alebo naozaj neviete, čo s ním, kontaktujte miestne príslušné odbory starostlivosti o životné prostredie okresných úradov, sú povinné jedinca zákonom chráneného druhu prevziať a zabezpečiť odvoz a starostlivosť, ale ak je práve pracovné voľno, skúste zavolať spomínanú linku 112, prípadne nám. Niekedy je najrýchlejšie kontaktovať priamo záchranné a rehabilitačné stanice. Ak vám skutočne nikto nedokáže pomôcť alebo môžu až po niekoľkých dňoch, čo je obvyklá situácia v prípade úradov cez víkend, potom nasleduje domáca starostlivosť. Nie je to úplne v poriadku, nemali by ste sa k tomu uchýliť, ale na druhej strane, v poriadku nie je ani to, že vám v danej chvíli štátny „aparát“ nedokáže s takýmto problémom pomôcť, úrady na to zvyčajne berú ohľad.Takže v prvom rade je dobré si vtáča poriadne obzrieť, preskúmať ho. Zistite o aký druh sa jedná, k tomu si môžete dopomôcť internetom, stačí mať len tip, o čo by mohlo ísť. Skúste prípadne nejakú knihu, určovacích príručiek nájdete v knižnici množstvo. V najhoršom urobte „selfie“ a pošlite nám, pokúsime sa ho identifikovať a povieme vám aj ako je staré. Od toho, čo je to zač a v akom je veku sa totižto odvíja spôsob starostlivosti a kŕmenia, a v niektorých prípadoch aj potrava.
Keď ho zoberiete domov, vytvorte mu v nejakej tej krabici provizórne hniezdo, stačí gáza, slama, seno, vlna, bavlna, ústrižky látok, dôležité je, aby ste mu zabezpečili suché a teplotne stabilné miesto. Krabicu nedávajte ani na priame slnko, ani vyslovene do chládku. Ak je to ešte veľmi malé mláďa s ledva otvorenými očami, potom je nevyhnutné zahrievanie, takéto vtáčatá sa totižto rýchlo podchladia a prirodzená teplota vtáčieho tela je až 41 stupňov Celzia. Buď ho umiestnite v blízkosti radiátora, čo na jar už teda nie je vždy možné, alebo mu nahrievajte podklad hniezda, prípadne ho umiestnite pod lampičku, ktorá aspoň ako tak hreje, netreba to však preháňať, aby nedošlo k popáleniu či prehriatiu.
Na tento typ zahrievania je najlepšie použiť tzv. „hrejivých plyšákov“ (https://www.mall.sk/hrejivi-plysaci), novinka na trhu s hračkami, ktoré sa vkladajú deťom pod perinu. Vložíte ich na dve minútky do mikrovlnky a potom priamo pod hniezdo či pod krabicu. Dokážu ho zohrievať permanentne dve až štyri hodiny. Kým sa vtáča nedostane do svojej „výhrevne“, skúste naňho dýchať teplý vzduch alebo si vložte pod tričko, k telu, pri transporte sú niekedy rozhodujúce aj minúty či pár stupňov navyše.
Prvé, čo treba vtáčaťu poskytnúť je, okrem vyhriateho hniezda, voda. Mláďa nebude piť samé a prirodzene im rodičia vodu nosia priamo v potrave, čiže treba mu ju „nanútiť“. Najlepšie pomocou striekačky alebo kvapkadla, či aspoň prstom, ale len veľmi opatrne, po 1-2 kvapkách. Vtáky majú v zobáku dýchaciu trubicu (trachea) umiestnenú hneď za jazykom, vodu teda treba aplikovať, pokiaľ možno buď až za ňu, alebo naopak pred ňu, prípadne len na okraj zobáka, ale nikdy nie priamo pri nej.
Mláďa musíme kŕmiť živočíšnou potravou, nie semienkami, ani cukrom, ani ľudským, ochuteným jedlom, treba použiť prirodzený typ potravy, myši, rybky, larvy, dážďovky, muchy, v závislosti od toho, o aký druh vtáka sa jedná. Od toho a od veku sa odvíja aj intenzita kŕmenia. V tejto fáze je najlepšie sa poradiť priamo s nami (telefonický kontakt 0948 385 406). Nesprávne zvolená potrava či veľkosť dávky, môže vtáka aj zabiť. Vo všeobecnosti však platí, že čím častejšie kŕmite, tým rýchlejšie rastú. Menšie bude treba kŕmiť aj každých 15-30 minút, väčšie aspoň raz za 1-2 hodiny.
Ak vám to ale nejde, menej je v takomto prípade viac, nechajte to radšej na odborníkovi. Väčšina z mláďat je zo začiatku v šoku a potravu nepýta a neprijíma samo, treba mu dávku vložiť do zobáka nasilu. Opäť platí rovnaká zásada, ako s vodou, všetko až za dýchací otvor za jazykom, hlbšie do krku. Niektorým vtákom je dobré prehltnutiu dopomôcť menšou „masážou“ krku, prípadne 1-2 kvapkami vody. Pri otváraní zobáka však treba byť maximálne opatrný, mláďatá majú veľmi jemné čeľuste, kĺby aj kosti.
Ak nemáte možnosť „zháňať“ prirodzenú potravu, môžete kŕmiť rôznymi náhradami. V tomto smere sú vhodné napríklad vaječné bielko, hrudkovitý tvaroh, mäso z psej konzervy, gamarusy namočené vo vode, kúsky uvareného kuracieho mäsa, múčne červy, dôležité je však preferovať ľahšie stráviteľnú potravu a sem tam to prestriedať.
Na záver už treba len dodať, že najdôležitejšia zásada pri starostlivosti o vypadnuté mláďa je skrátiť ju len na skutočne nevyhnutný čas, kým sa vták nedostane do rúk odborníkovi. A to z troch dôvodov. Za prvé, mláďa treba kŕmiť „komorovým“ spôsobom (prípadne aj s atrapou) tak, aby nevidelo človeka a nezvyklo si naňho, aby ho bolo možné vrátiť naspäť do prírody. Za druhé, mláďa bude potrebné naučiť loviť (aj keď tu stačí niekedy len kŕmenie živou pohyblivou potravou) a za tretie, to najdôležitejšie, šance na prežitie každého mláďaťa, a najmä pri tých najmenších druhoch, sú už od fázy, kedy sa dostal mimo svoje hniezdo a do ľudskej opatery veľmi malé. Veľká časť zo zachraňovaných mláďat neprežije, najmä pokiaľ sú veľmi malé, neoperené, ešte so zavretými očami či tesne po vyliahnutí. Z takýchto mláďat prežíva tak 20-50 % a vyžadujú skúsenosti ako aj skutočne veľmi intenzívnu starostlivosť, ktorú v niektorých prípadoch nedokážu suplovať ani odborníci.
Príroda je niekedy jednoducho nenapodobniteľná.