Synantropizácia vtákov je veľmi zaujímavý proces, ktorý sa neraz vymyká nášmu chápaniu a stále nás prekvapí niečím novým a zvláštnym. Často vedie k rôznym konfliktom medzi človekom a vtákmi a nie vždy je jednoduché ich trvalo vyriešiť. Sme toho svedkami aj v prípade ďatľa veľkého a žlny zelenej, ktoré v súvislosti s veľkým zatepľovacím „boomom“ posledných rokov prenikajú do obcí a miest stále častejšie. Objavili totižto nové neobsadené prostredie, ktoré im poskytuje lákavý typ „bývania“. Ide o zateplené steny domov.
Ak ste videli niekde na takýchto stenách diery, je to dielo jedného z týchto dvoch vtáčích druhov. Nie sú v tomto smere extra vyberavé, žlna si ale radšej urobí dieru v panelovom dome, vo výške, ďateľ je podstatne univerzálnejší, obsadzuje aj fasády rodinných domov, bez váhania aj do 2-3 m nad zemou. Nie sú prieberčivé ani čo sa týka zatepľovacieho materiálu, idú „do toho“, či už je to polystyrén, nobasil alebo sklenená vata.
Dôvod ich počínania je stále predmetom diskusií a špekulácií, každopádne ďobanie do ľahko penetrovateľného zatepľovacieho materiálu v nich evokuje pocit, že sa dobíjajú do lákavej mäkkej drevnej hmoty. Keď sa preďobú cez zatepľovací materiál, narazia na panel alebo tehlu. Väčšina ďatľov v tomto momente prestane a nájde si iné „nádejné“ miestečko, takáto fasáda potom vyzerá, bez preháňania, ako po streľbe z guľometu. Sú však medzi týmito vtákmi aj výnimky, ktoré v snahe o obsadenie nového hniezdneho teritória či nocoviska zájdu podstatne ďalej. Pomerne často sa stávame svedkami toho, ako si ďateľ alebo žlna vyďobe kompletnú dieru aj v panely či tehle, kde dokáže nocovať, ale aj zahniezdiť. Boli nám takto nahlásené rôzne kuriózne prípady, jedna žlna sa napríklad na sídlisku v Piešťanoch preďobala skoro až do spálne jednej rodinky. Každé ráno ich budilo bubnovanie žlny tesne pri hlavách, budíček, na ktorý sa rozhodne nedá zaspať.
Ďatle a žlny síce takouto činnosťou obohacujú mestské prostredie o chýbajúce dutiny v stromoch, v dierach po ďatľoch „zatepľovačoch“ nájdeme hniezdiť aj vrabce či sýkorky. Má to však jeden háčik a to sú zástupy nespokojných majiteľov domov a bytových družstiev. Niektorí sú z riešenia vznikajúcich dier zrelí na „blázinec“, v mnohých prípadoch dochádza k trestnej činnosti a ubližovaniu ďatľom, v Trenčíne sa hovorilo dokonca o systematickom strelcovi po ďatľoch, niekde im hádžu do dier petardy, hadice, kamene, inde im upchávajú diery v hniezdnej sezóne, veľmi často sa problém rieši vzduchovkou. Situácia je na niektorých sídliskách susediacich s lesnou vegetáciou skutočne katastrofálna a ľudia sú zúfalí a schopní čohokoľvek, len aby sa ďatľov zbavili. Tu však prichádza ďalší háčik, zabezpečiť fasádu alebo odplašiť ďatle etickým, šetrným spôsobom nie je zrovna jednoduché.
Sú firmy, ktoré vám budú s kľudným svedomím odporúčať makety dravcov, sov alebo vrán, ktorých inštalácia na poškodenú stenu, strechu alebo na balkón vás zázračným spôsobom ďatľov zbaví. Inde vám odporučia zavesiť CDčka, strapce alobalu, fľaše a podobne. Takmer nič z toho ale neúčinkuje tak, ako by sa dalo očakávať možno u iných vtáčích druhov.
Ak sa teda dostanete do situácie, že budete musieť niekomu odporučiť, čo s ďatľom, máme pre vás pár užitočných rád, ako ohrozeným ďatlím rodinkám pomôcť. Na základe doterajších skúseností vieme o dvoch relatívne účinných možnostiach. Ak je hniezdna sezóna, v prvom rade je potrebné ďatle v diere nechať vyhniezdiť, majitelia aj bytové družstvá sú zo zákona povinné prítomnosť hniezdiacich vtákov strpieť až do konca hniezdenia. Ak tak neučinia a ďatľom ublížia, neváhajte vec oznámiť kompetentným orgánom. Ak už hniezdna sezóna skončila a ďatle v dierach iba nocujú, potom sa dá urobiť nasledovné.
V prvom rade je potrebné diery zašpárovať, upchať, všetko treba urobiť rýchlo, ideálne v jednom dni. Ďateľ v prítomnosti ľudí uletí z diery a bude sa túlať po okolí, takže netreba mať obavy, že by v nej zostal a vy ho zamurujete. Potom treba urobiť súčasne ďalšiu vec a tou je inštalácia makety samotného ďatľa. Sovy ani dravce si ďateľ vo väčšine prípadov nebude všímať, avirepelentná účinnosť takejto makety na ďatle je tak 40-60 %. Maketu ďatľa si ale všimne. S týmto nápadom prišli už dávnejšie Švédi, ktorí tento problém začali riešiť inštaláciou plechovej makety ďatľa. Opatrenie bolo relatívne účinné, ich makety však majú pár technických problémov a nedajú sa v našich podmienkach používať vo veľkom. Je to prakticky iba plát plechu, ktorý v zatepľovacom materiály dobre nedrží, treba ísť až do podkladu. Vietor tieto makety často sfúkne a sú cenovo pre priemerného Slováka nedostupné.
Nechali sme sa teda inšpirovať a vytvorili sme vlastnú maketu ďatľa, ktorá je aerodynamickejšia, vietor ju nestrhne a dá sa inštalovať priamo na zatepľovací materiál a je to podstatne vernejšia kópia ďatľa s vodeodolnou farebnou potlačou a je to cenovo dostupné riešenie, ktoré si môže dovoliť ktorýkoľvek vlastník domu či ktorékoľvek spoločenstvo bytov. Na žlny sme si pripravili takto makety žĺn a na ďatle makety ďatľov. Začali sme ich „fungovanie“ testovať a dospeli sme k účinnosti 70-80 %, čo je podstatný rozdiel oproti maketám dravcov. Našu experimentálnu vzorku tvorilo 15 makiet inštalovaných pred dvoma rokmi na vybrané panelové a rodinné domy. Podľa hlásení majiteľov a správcov domov už nedošlo k opakovanému poškodzovaniu v 10 prípadoch, čo je celkom slušný výsledok. Našli sa medzi nimi samozrejme aj výnimky, v jednom prípade si ďateľ vytvoril novú dieru dokonca tri metre pod samotnú maketu. Takže treba počítať aj s určitou mierou individuality ďatľov. Ako takéto makety ďatľov vlastne fungujú?
Ďatle aj žlny sú výrazne teritoriálne, v určitých fázach svojho života sa nemajú navzájom veľmi radi a vyháňajú sa navzájom, aj keď aj toto pravidlo má samozrejme výnimky. Sú prípady, kedy nocovali v jednom panelovom dome aj viaceré jedinca ďatľa veľkého. Pri hniezdení je to ale podstatne striktnejšie. Existuje nepochybne veľké množstvo faktorov, ktoré ovplyvňujú ďatlie preferencie pri výbere nocoviska a teritória, a doposiaľ nie sú všetky dobre známe. Účinnosť makety ďatľa okrem týchto faktorov ovplyvňuje napríklad aj to, kde ju na budove umiestnite. Je dobré, ak ju priskrutkujete k okraju domu, pod strechu, zo strany, kadiaľ ďatle najčastejšie prilietajú, kde je napríklad stromová vegetácia, pod vytvorenú dieru a podobne, jednoducho tak, aby si ju ďatle všímali.
Dôležité je však predovšetkým diery a poškodené miesta opraviť a zašpárovať, už zabývaného ďatľa je odtiaľ ťažké dostať, makety sú účinnejšie voči „hľadajúcim“ ďatľom z okolia. Ako „bonus“ sa nám osvedčili v tomto smere aj odchyty „škodiacich“ jedincov a ich vypustenie vo vzdialenosti 15 km od domu. V kombinácii s inštaláciou makety je to ideálne riešenie. Sú to sedentárne vtáky a nemajú žiadnu tendenciu preletovať až na takúto vzdialenosť, z doteraz odchytených jedincov sa nevrátil ani jeden, pritom na novom mieste sa správajú po vypustení úplne prirodzene, hneď sa začínajú venovať hľadaniu potravy a skúmaniu nového prostredia. Odchyty takýchto ďatľov sú samozrejme kontroverzným a len okrajovým riešením, ktoré sme doteraz uplatňovali naozaj len v tých prípadoch, kedy sa majiteľ začal vyhrážať likvidáciou ďatľa alebo „braním spravodlivosti do vlastných rúk“.
Zrejme jediným 100 % účinným a trvalým riešením však bude v budúcnosti pravdepodobne len zmena technológie zatepľovania či zatepľovacích materiálov. Pri ich vývoji však bude potrebné uvažovať „ako ďateľ“, páčilo by sa mi tam, nepáčilo? Je potrebné používať také materiály, ktorých rezonancia je minimálna a nebudia dojem ľahko penetrovateľnej kôry stromu. Viac na www.datelvofasade.sk. Makety je možné zakúpiť tu.