„My dnes „oslavujeme“, dnešný deň patrí vtáctvu!“
1. apríl je už od roku 1906 Svetovým dňom vtáctva. História tohto sviatku siaha do čias rakúsko-uhorskej monarchie a založil ho práve Slovák. Prírodovedec Oto Hermann nadviazal na iný sviatok, ktorý sa traduje už od roku 1900 a pôvodne oslavoval jarnú premenu stromov. Keďže sa ale v praxi apríl spájal skôr s jarným príletom sťahovavého vtáctva, zreteľnejším symbolom začiatku jari, sviatok sa stal Svetovým dňom vtáctva. Dôvodom bol tiež podpis Medzinárodnej konvencia o ochrane užitočného vtáctva dňa 1.4.
V dnešnej dobe si už ale vtáctvo nerozdeľujeme na užitočné a škodlivé, dnes je aktuálna predovšetkým pomoc vtáctvu a jeho ochrana. Úžitok pre ľudstvo vidíme totižto v každom jednom druhu. A dôvodom je najmä rapídny úbytok vtáctva. Príčin tejto zmeny je viacero a nie všetky je jednoduché zastaviť či aspoň spomaliť, aj napriek tomu však nemusí byť súčasný ústup niektorých vtákov nezvratný.
Najvýznamnejším faktorom miznutia vtáčích druhov a ich populácií je rastúci tlak človeka na prírodné zdroje, zmena spôsobu obhospodarovania krajiny a zmena nášho životného štýlu. V praxi sa to prejavuje tým, že je nás stále viac, máme stále väčšie nároky na priestor a energiu, rozširujeme mestá a jednotvárne poľnohospodárske plochy, ktoré dotujeme ohromným množstvom chemikálií. Do toho sa v posledných desaťročiach pridáva zmena klimatických pomerov, ktoré posúvajú areály rozšírenia niektorých vtáčích druhov, ale aj berú vodu z krajiny či menia štruktúru zelených ekosystémov.
Aby nezostalo len pri takýchto veľkoplošných a postupných premenách, človek mnohým druhom uštedril „ranu istoty“ v podobe rozsiahleho neregulovaného lovu na migračných trasách a používania jedovatých látok, aby sa zbavil dravcov. Veľkým problémom je aj naša arogancia spojená s necitlivou architektúrou, ktorá vtákom stavia do trasy smrteľné sklenené bariéry či elektrické vedenia.
Podľa nášho názoru majú mnohé tieto negatívne trendy jedného spoločného menovateľa, slabú vzdelanosť v otázkach ekológie, ochrany prírody a environmentalistiky. Tá sa v konečnom dôsledku prejavuje na našich každodenných – viac alebo menej významných – rozhodnutiach. Uvedomelé jednanie a správny postoj je však len jedným z atribútov, ktoré vo vzťahu človeka a vtáctva môžu ovplyvňovať nepriaznivú situáciu.
Dôležitý je aj aktívny prístup, snaha prispieť ku zmene negatívneho trendu. Tu často narážame na bariéry v podobe životného štýlu a módy. Dnes sa „príroda nenosí“ a pre mnohých sa stáva skôr prekážkou, vzdialenosť medzi ľuďmi a prírodou sa zväčšuje, ľudské sídla chceme mať stále sterilnejšie. Dôsledkom je zmena našich dvorov a záhrad, už len málokto chová sliepky či kozy, čo sa prejavuje napríklad na úbytku vrabcov. Ovocie a zeleninu kupujeme chemicky ošetrovanú z veľkovýroby či dovozu, rozhodujúca je pre nás cena a nie spôsob produkcie, či bola bez chémie alebo s chémiou. Práve chemické zaťažovanie krajiny sa prejavuje v znižovaní množstva hmyzu. Hovorí sa až o 50 % úbytku hmyzej biomasy za posledných 100 rokov. To sa nevyhnutne prejavuje aj na ústupe hmyzožravých druhov vtáctva.
Pomôcť vtáctvu, a tým aj prírode, môže každý jednotlivec a môže to urobiť nasledovnými spôsobmi:
1. Byť uvedomelým spotrebiteľom: čítať si zloženie, nešetriť na úkor nášho zdravia a životného prostredia (v konečnom dôsledku nám nevhodný výber skracuje život a zhoršuje zdravie), je potrebné uprednostňovať lokálne a chemicky neošetrované plodiny, bio alebo eko produkty, ktoré nás neoberajú o hmyz a vtáctvo.
2. Stať sa miestnym ekovýchovným poradcom: svoje ekologické a environmentálne poznatky je potrebné šíriť medzi ľudí, ak vidíme, že náš sused robí niečo zlé, čo prírode škodí, netreba sa báť ho na to upozorniť, slušne a korektne. Treba vysvetľovať a vysvetľovať, prípadne názorne ukázať, pozitívne motivovať. Poučme svoje deti o dôležitosti vtáctva a prírody, zoberme ich do prírody. V tomto smere limity neexistujú a nikdy tým nemôžete nič pokaziť.
3. Podporovať prírodný turizmus: účasť na turizme, ktorý prírodu šetrí je nesmierne dôležitý. V našich lesoch sa ťaží mimoriadne intenzívne, dajme však štátu najavo, že radšej by sme využívali územia na turizmus ako na ťažbu. Les nie je len drevo, má aj iné ako produkčnú funkciu. Turizmus je možné realizovať aj šetrne, poznávacím spôsobom, bez toho aby sme do prostredia zasahovali, aby sme tu zanechávali akúkoľvek „ekologickú stopu“.
4. Meniť svoje okolie: ak máte tú možnosť, zasahujte do svojho okolia tak, aby bolo pre prírodu prijateľnejšie. Pomôcť možno už aj na vlastnej záhrade. Stačí vyvesiť vtáčie búdky, postaviť záhradné jazierko alebo napájadlo, v zime prikrmovať, trávnik kosiť iba raz ročne, vytvoriť hmyzí hotel, búdku pre ježa. Možností je nekonečne veľa a fantázii sa medze nekladú. Treba byť však trošku obozretný, aby sa niektoré búdky nestali skôr pascou, a pozor aj na mačičky.
Vzdelávaniu verejnosti a prírodnému turizmu sa venuje aj Ornitologická poradňa. Pri tejto príležitosti pripravila niekoľko poznávacích kurzov a exkurzií, ktoré sa uskutočnia v najbližších jarných mesiacoch. Každý je samozrejme vítaný!
7.4. 2019 Kurz poznávania vodného vtáctva na Hrušovskej zdrži (Bratislava)
19.4.2019 Za čistý Trenčiansky luh (brigáda spojená s exkurziou v Trenčianskom luhu)
20.4.2019 Cykloexkurzia po Neusiedler see (kurz poznávania bahniakov)
28.4.2019 Čo nám to tu žije? Prieskumný odchyt vtáctva v Trenčianskom luhu a na Brezine
4.5.2019 Cykloexkurzia nivou Moravy (od včelárikov po haje)
11.5.2019 Kurz poznávania lesného vtáctva (lesopark Brezina)
18.5.2019 Kurz poznávania vysokohorského vtáctva (Vrátna, Malá Fatra)