NÁLEZ UHYNUTÉHO VTÁKA - ORNITOLÓG RADÍ

NÁLEZ UHYNUTÉHO VTÁKA

 

Vtáky hynú presne tak isto, ako iné živočíchy, väčšinou nie na starobu. Stanú sa obeťou predátora, ochorenia alebo nehody. Za mnohé z nich pritom môže človek. Obzvlášť v mestách sme vtákom pripravili nespočetné množstvo pascí, sklenené bariéry, zrkadliace sa sklá, ploty, mosty, drôty, oslepujúce LED svetlá. Pri vode sú to zase rybárske vlasce s háčikmi. Veľa vtákov hynie na cestách, ešte viac z nich ulovia voľne chované mačky. V poľnohospodárskej krajine sú zase veľkým zabijákom drôty elektrického vedenia, chémia používaná pri deratizácii a dezinsekcii, ale aj nelegálna streľba.

 

Inými slovami, ak nájdeme uhynutého operenca, je veľmi vysoká pravdepodobnosť, že bola príčinou úmrtia ľudská aktivita. Kontaktovať by sme mali, keďže ide o zákonom chránené živočíchy, ŠOP SR. Zamestnanci prídu uhynuté jedince zobrať, v prípade podozrenia na trestnú činnosť zabezpečia obhliadku, dokumentáciu, pitvu, následne putujú buď do mrazáku, alebo rovno do kafilérie.

 

Ak ide o nehody spôsobené nejakou ľudskou činnosťou (sklo, stavebná činnosť, zatepľovanie), je nutné aby ste kontaktovali nielen ŠOP SR, ale pre istotu aj okresný úrad, ktorý môže žiadať nápravu alebo predbežne činnosť pozastaví až kým sa problém neodstráni. Ak ide o úmrtia pod elektrickým vedením, je dobré dať o tom vedieť rovno aj prevádzkovateľom vedenia (napr. ZSE). Existujú vizualizačné prvky, ktoré dokážu na základe takto nahláseného úmrtia na vedenie nainštalovať.

 

Ak je usmrtenie človekom zjavné už priamo na mieste (otvory po strelách, chýba časť tela, kŕčovito zovreté prsty, v blízkosti uhynutá/otrávená líška či iný živočích), neváhajte rovno kontaktovať enviro-políciu. V PZ má každý kraj aj svoje environmentálne oddelenie. Zabezpečia dôkazy a budú pátrať po páchateľovi.

 

No a teraz nejasné príčiny úhynu. Často nájdete aj viac uhynutých jedincov, u ktorých len zbežnou obhliadkou a bez skúseností neurčíte dôvod, prečo sa tu ocitli. Príčinou úhynu – často masového – môže byť viróza alebo otrava (napríklad botulotoxínom). Buď ŠOP SR alebo rovno vy môžete kontaktovať aj RVPS, ktorí by mali zabezpečiť rozbory z tkanív. Takéto „podozrivé“ jedince radšej nechytajte. Skúste si dobre poobzerať lokalitu, či zbadáte ešte nejaké živé so špecifickými príznakmi (krútenie krku, divná chôdza, zvesená hlava, našuchorenie, strata plachosti a pod.). Špecifické príznaky má ochorenie trichomoniáza, o nej viac v tomto článočku.

 

Ak nájdete vtáky, ktorým zjavne prevísa hlava (zlomený väz) alebo zo zobáka vytieklo trochu krvi, mohol naraziť do prekážky. V takýchto prípadoch sa dobre poobzerajte, či nie je v blízkom okolí sklo, najčastejší „mestský zabiják“.

Radovan Jambor

Ornitologická poradňa