ÚTOČIACE VTÁKY - ORNITOLÓG RADÍ
Hlavná ponuka:
ÚTOČIACE VTÁKY
V Ornitologickej poradni evidujeme množstvo prípadov útočiacich vtákov, preto sme tejto téme venovali samostatný článoček. Aby sa ľudia nebáli a vedeli si vysvetliť správanie atakujúcich vtákov... a samozrejme, aby sa zachovali správne, bez paniky či protiútoku. Treba tiež podotknúť, že k reálnemu fyzickému stretu dochádza len raritne.
Obvykle sú to ataky zo strany rodičov brániacich si teritórium, hniezdo alebo ešte neletuschopné mláďatá mimo hniezda. Z drobných spevavcov vedia robiť nálety napríklad drozdy čvíkotavé. Človeka môžu pritom zasiahnuť dobre miereným exkrementom. Takéto prípady sú ale vzácne, mne sa to napríklad za 30 rokov praxe ešte nestalo a to som s týmito vtákmi hniezdiacimi najmä v lužných lesoch a vetrolamoch v častom kontakte. Pri obrane svojho potomstva vás vie taktne vypudiť aj taká sýkorka veľká. Spomedzi sýkoriek je najagresívnejšia. S ostatnými konkurentmi sa nekašle, sú známe prípady, kedy sýkorka zabila v búdke vrabce, mláďatá iných spevavcov, bežne vyháňa iné druhy sýkoriek zo svojho hniezdiska. Aj voči samcom vlastného druhu dokáže byť veľmi teritoriálna, preto sa napríklad neodporúča umiestniť búdky pre sýkorky v rozostupoch menších ako 100 m.
Vypadnuté mláďatá dravcov a sov sa niekedy bránia, na toto pozor. Sokoly aj myšiarky ušaté, ktoré vypadnú z hniezda vás dokážu zraniť pazúrikmi. Majú v sebe zakódovaný obranný reflex, pri ktorom sa hodia na chrbát a chniapu po vás behákmi. Preto manipuláciu s takýmto väčším vypadnutým mláďaťom nechajte na odborníka, volajte vždy ŠOP SR, ornitológom alebo do záchranných staníc. V krízovom stave, kedy ide sovičke o život, si viete pri odchyte a manipulácii pomôcť tričkom, bundou, uterákom. Vždy cez vtáka niečo prehoďte. Ak nič neuvidí, neútočí a budete s ním vedieť manipulovať.
Pri sovách zostaneme. Ak by ste sa niekedy snažili dostať k mláďatám sovy dlhochvostej, môžete mať problém. Sú známe prípady, kedy útočila aj na ornitológov či fotografov šplhajúcich k hniezdu. Ak nechcú prísť o oči, musia si chrániť tvár plexisklom. Táto profesia skrýva aj zopár ďalších nástrah, pozor na oči si treba napríklad dávať napríklad pri krúžkovaní mláďat bocianov či volavkovitých vtákov. Ostrý zobák sa do oka zapichne raz dva. Štipľavé zobáčiky vedia mať aj glezgy, ďatle či sýkorky. Aj maličká sýkorka belasá chytená do ornitologickej siete vie krúžkovateľa pri manipulácii pekne „doštípať“. Všetky opísané ataky sú krátkodobá aktivita, naše vtáky sa vôbec nechytajú na takého kiviho z Nového Zélandu, ktorý vás bude prenasledovať, až kým vás nevyženie zo svojho nemalého teritória.
Teraz to najdôležitejšie, krkavcovité vtáky. Väčšina hlásených atakov sa spája práve s nimi. Sú mimoriadne inteligentné a kognitívne vyspelé. Učia sa veľmi rýchlo, aj odpozorovaním od druhých, informácie si dokonca odovzdávajú. Dokážu rozpoznať viacero rizík spojených s prítomnosťou človeka. Na každú hrozbu majú pritom vlastný varovný signál a dokážu identifikovať aj konkrétneho človeka. Takto napríklad vo Švajčiarsku dlho sprevádzal krkavec človeka, ktorý ho, žiaľ, opakovane kŕmil. Ráno zaklopkal na okno, po nakŕmení odletel. Človeka sprevádzal aj popri motorke. Takéto prípady sa stávajú, ak vtáka niekto odchová v zajatí. Imprinting spôsobí, že sa prestane človeka báť a spája si ho s ľahko dostupnou korisťou. Podobný prípad evidujeme z Trenčína. Kavka, zjavne odchovaná v zajatí, sadala detičkám na ruky. Až teda jedného dňa zmizla. Nechcem ani vedieť, čo sa jej stalo, pretože po ruke postupovala vždy k očiam. Lákavé miesto na ďobnutie. Je možné, že nejaké dieťa došlo k úrazu a nahnevaný rodiť kavku chytil.
Podobné konflikty sa stávajú pri kŕmení labutí. Rodičia s detičkami vysypú rožky, tešia sa úprimnej radosti a kontaktu so zvieratkom. Akonáhle však labute stratia plachosť, približujú sa k dieťaťu bližšie, potom to môže byť nebezpečné. Statný gunár dokáže krídlom dieťa bez problémov zraniť. Vedel by jedným mávnutím zlomiť kosť. Ľudia urobia prudké pohyby, labuť to vyhodnotí ako pokus o útok a bráni sa. Ďobnutie nie je až také bolestivé, ale môže dieťa riadne vyšokovať s následnou traumou a strachom zo zvierat. No a teda rodičia vedia zareagovať aj tak, že labuť ubijú. Už sa také stalo.
Vrany vedia veľmi často naznačovať útoky aj na venčených psíkov, ak majú niekde v parku na zemi či na kríkoch vyletené mláďatá. Sem tam nadletia aj človeka. Existujú aj extrémne prípady, kedy si vrana zapamätá konkrétneho záškodníka. Jeden takýto prípad sa stal v areály školy, kde školník vyžíňačom zasiahol do hniezda a zranil mláďatá. Vrany si ho zapamätali a niekoľko rokov po sebe, vždy keď uvideli školníka vo svojom modrom školníckom plášti, uštedrili mu zopár náletov. Akonáhle sa prezliekol do „civilu“, hrozba pominula.
Existuje aj veľa ďalších vtákov, ktoré pri obrane svojho hniezda neváhajú uštedriť neželanému návštevníkovi zopár náletov či ďobancov – deje sa to často v kolóniách. Spôsob, ako zabrániť eskalácii napätia, je opustiť pomyselnú zónu strachu, treba sa dostať čo najďalej od vegetácie, kde by mohol mať vták hniezdo alebo mláďatá. Netreba robiť prudké pohyby, mávať či zaháňať sa, vták to môže vyhodnotiť ako nebezpečné predačné správanie. Určite nikdy nevstupujeme na ostrovy, kde hniezdia čajkovité vtáky, nikdy tiež nevstupujeme do kolónií volavkovitých vtákov. Jednak je to zakázané a hniezdiacim vtákom to veľmi škodí, a jednak riskujeme koncentrované a intenzívne ataky. Ak chceme kŕmiť vodné vtáky bezpečne a s detičkami, treba krmivo hádzať ďalej od nás, ideálne do vody, keď labuť vylezie na breh a sme príliš blízko, riziko konfliktu sa výrazne zvyšuje. Ak máme podozrenie, že nejaký vták je až príliš krotký – obzvlášť pri krkavcoch, vranách a kavkách – nesnažíme sa ho hladkať či konfrontovať, môže to skončiť tragicky pre vás a možno aj preňho.
Radovan Jambor
Ornitologická poradňa