HLUČNÍ SUSEDIA - ORNITOLÓG RADÍ
Hlavná ponuka:
HLUČNÍ SUSEDIA
Už sme zažili telefonáty, že niekomu prekážali vrabce, havrany, najčastejšie to ale bývajú sovy. Všetky tieto vtáky ľudí „otravujú“ svojimi hlasovými prejavmi. „Príďte si ich odchytiť! Nemôžem sa sústrediť na prácu... nemôžem spať!“ atď.
Každému sa snažíme na začiatok vysvetliť, že všetky javy spojené s vtákmi v ľudských sídlach sú len dočasné. Pretože majú krídla, pretože majú svoje sezóny, všetko trvá určitý čas, potom to prestane. Treba len vydržať. Vtáky sa vzdialia. Keďže sú to zákonom chránené živočíchy, nejaké odstraňovanie či likvidácia určite nepripadajú do úvahy a odchyt nemá zmysel, vždy by sa vrátili. Naši hluční susedia majú na to väčšinou dobrý dôvod. Hniezdenie. V čase reprodukcie sú viazané na jedno konkrétne miesto, kde majú svoje hniezdo a v ňom potomstvo, o ktoré sa starajú. Sú to aj mláďatá, ktoré sú samozrejme hlučné, pretože si pýtajú jesť, niektoré viac, iné menej, niektoré v noci, iné cez deň.
V prípade sov ide v mestách takmer vždy o mláďatá myšiarok ušatých. Dospelé vtáky sa ozývajú v noci v čase toku len veľmi tichým „hu“. Tento nenápadný hlások nikoho nebudí. Mláďatká myšiarok, to už je iná káva. Čím sú staršie, tým sa ozývajú intenzívnejším padavým „pjíííí“ v intervaloch niekoľkých sekúnd. Sú to celonočné kontaktné hlasy, ktorými dávajú vedieť rodičom, kde sa nachádzajú. Je to samozrejme, kvôli kŕmeniu. Mláďatá myšiarok opúšťajú hniezda skôr, ako sa úplne osamostatnia. Učia sa lietať preletovaním medzi stromami, postupne sa vzďaľujú ďalej a ďalej od hniezda. Takže, aj zdroj hluku sa presúva. Dobrou správou pre všetkých nevyspatých je, že po niekoľkých týždňoch sa jednotlivé zdroje pískania vzdialia úplne. Väčšinu ľudí tento poznatok upokojí.
V období najintenzívnejšieho pískania odporúčame v noci menej vetrať, zabezpečiť si klímu alebo štuple do uší. Nie je to zo strany prírody žiadna arogancia. Sovy tu boli skôr ako my, aj keď mesto im, zdá sa, vyhovuje celkom dobre a tak ich v sídlach pribúda. Nájdu tu dobré loviská, nízko kosené trávniky, blízko majú polia, sú tu parky a iné polootvorené biotopy. V dobe hniezdenia aj zimovania majú myšiarky v mestách navyše kľud, predátory sa tu ľudí boja, výchova mláďat tu býva pomerne úspešná.
Ľuďom sa snažíme vysvetliť, že sovy sú v mestách mimoriadne užitočné. Lovia hlodavce, ktoré nám prekážajú. Na to sovičky dokonca často doplácajú, keďže myši, hraboše aj potkany trávime deratizačným zrnom. Ak sova uloví niekoľko priotrávených hlodavcov, sama sa stane obeťou jedu. V ľudských sídlach na ne čakajú aj ďalšie nebezpečné nástrahy, dopravná prevádzka a rôzne pasce. Hlodavce lovia často popri cestách, tie sú vyhrievané a lákajú tu všelijaký život. Loviace sovy ale autá často zrážajú, keďže letia pomerne nízko a svetlá ich ľahko oslepia. Ako pasce fungujú často komíny, do ktorých vletia najmä sovy lesné v dobrej viere, že ide o dutinu vhodnú na hniezdenie. Von sa už nedostanú. Pascou sú aj bazény či šmykľavé sudy s vysokým okrajom, ktorý lezením neprekonajú.
Hlučné bývajú aj kŕdle vrabcov. Pri zimovaní okupujú dlhšie tie isté miesta, kríky v blízkosti odpadkových košov, pri rôznych reštauráciách, trávniky, záhrady, parky. Hniezdia navyše v kolóniách. Kedysi si hniezda častejšie stavali, dnes sú už stromové hniezda vrabcov v remízke či v aleji veľkou vzácnosťou. Bežne ich však nachádzame v ľudských sídlach. Milujú staršie domy a maštale, medzery medzi balkónmi a panelmi, úkryty pod strechou či parapetnými doskami. Za dobrých podmienok môže mať takáto kolónia desiatky párov. Opäť je to ale len dočasný jav, ak rátame 2-3 hniezdenia za sezónu, môžeme s hniezdnou prítomnosťou vrabcov počítať v mesiacoch marec až júl.
Vrabcov navyše ubúda. Mali by sme byť k ním tolerantnejší a myslieť na to aj pri oprave fasády a zatepľovaní. My sme totižto príčina ich úbytku. Všetko chceme mať pekné, čisté, sterilné, bez hmyzu a bez vtákov. To je ale cesta k úplnej sebadeštrukcii. Okrem toho, že sme ich desaťročia „kŕmili“ chémiou, obrali sme ich aj o potravné zdroje – o chov hydiny a zvierat na farmách, ktoré ich k nám prilákali. Vždy sa priživovali na zvyškoch zrna, ale aj na hmyze v poľnohospodárskej krajine, sem tam na zvyškoch potravy v kontajneroch. A teraz prichádzajú už aj o hniezdiská. Vieme im však pomôcť, búdkami. Búdky na stromoch obsadzujú vrabce len neochotne, tie polystyrénové na fasáde však zbožňujú.
Trojicu hlučných susedov uzatvára havran poľný, ktorý hniezdi v mestách v kolónii. Nie zrovna najtichšej. Havran „kráka“ rôznymi spôsobmi a je celkom výrečitý. Keďže všetky krkavcovité vtáky sú mimoriadne učenlivé a bystré, majú aj svoju „reč“ pomerne pestrú. Často napríklad predátorov označujú špecifickými hlasovými prejavmi podľa toho, o čo ide. No a ľuďom to lezie na nervy a sťažujú si všade, kde sa dá.
Mestá im, v snahe vyhovieť voličovi, ponúkajú pár riešení, ani jedno však nie je v prospech havranov. Na druhej strane, nič z toho neznamená likvidáciu samotných vtákov. Obvykle sa iba odstraňujú hniezda a orezávajú hniezdne stromy. Na uliciach, kde takto hniezdia v bezprostrednej blízkosti bytoviek je to rozumné „marketingovo“ (na oko) akceptovateľné riešenie, ak sa urobí mimo hniezdnu sezónu. Ľudia sa s ním často uspokoja. Plašenie alebo väčšie zásahy do kolónie však pôsobia translokačne, výnimočne aj devastačne. Problém s hlukom sa presunie inde, prípadne sa jedna kompaktná kolónia rozdrobí na menšie skupinky na väčšom území. Malé kolónie sú potom citlivejšie na vyrušovanie a môžu úplne zaniknúť.
Hniezda si havran stavia z konárikov, čo je dôležité, tieto stavby využívajú po skončení hniezdenia aj niektoré druhy dravcov, na južnom Slovensku dokonca aj vzácny sokol červenonohý. V rámci európskeho areálu rozšírenia havrana došlo k poklesu jeho početnosti, v minulosti bol prenasledovaný, strieľalo sa do jeho hniezd, havrany sa trávili, zasahovalo sa do kolónií. Dnes musíme byť preto pri jeho ochrane dôslednejší. Stáva sa často obeťou dezinsekcie a deratizácie v poľnohospodárstve.
V mestách sa havranom darí lepšie ako v poľnohospodárskej krajine, majú tu bohatšiu potravnú ponuku. Prítomnosť polí im však vyhovuje, často tu zbierajú semená, občas hmyz a drobné stavovce. V mestskom prostredí je havran veľmi užitočný, skonzumuje zvyšky ľudskej potravy a uhynuté živočíchy, plní tu tzv. sanitárnu funkciu podobne ako supy niekde v africkej savane. Tak, ako aj u iných vtáčích druhov, je možné aj u havrana vďaka biokumulácii škodlivín stanoviť mieru chemického znečistenia našich miest. Cez potravu exponovanú v mestskom prostredí sa do jeho tela dostávajú chróm, kadmium, olovo a ďalšie nebezpečné prvky. V mestách sú kolónie havranov stabilnejšie, majú dlhšiu históriu. Jedni z najstarších kolónií nájdeme v Prahe, ich vznik sa datuje až do 19. storočia.
Špeciálne miesto medzi hlučnými vtákmi v mestách zastávajú datle. Budiť zvyknú svojim ranným ďobaním do fasády. Často je to rachot ako zo samopalu a nezriedka rovno pri hlave, ak si pre svoju dieru vyberú stenu spálne. Ďatľom sme venovali samostatný článoček.
Radovan Jambor
Ornitologická poradňa