HNIEZDO NA NEVHODNOM MIESTE - ORNITOLÓG RADÍ

HNIEZDO NA NEVHODNOM MIESTE

Obdobie hniezdenia sa nezadržateľne blíži, treba si preto pripomenúť niekoľko dôležitých zásad, čo robiť, keď vtáky zahniezdia u vás a ako sa zachovať, ak ide hniezdu – z rôznych dôvodov – o „kejhák“.

 

Na úvod treba zdôrazniť zásadnú informáciu, všetky vtáky sú u nás zákonom chránené živočíchy vrátane ich hniezd, najmä tých opakovane využívaných (týka sa napr. belorítok alebo dravcov). Má to svoje opodstatnené dôvody, vtáky nie sú na tom zrovna najlepšie.

 

Posledné desaťročia zaznamenávajú ich počty veľmi rýchly pokles. Súvisí to s negatívnymi zmenami v krajine, od chemizácie, cez úbytok hmyzu až po stratu potravných a hniezdnych biotopov. Stačí si všimnúť, ako vyzerá naša poľnohospodárska krajina, rozsiahle lány, žiadne remízky či biopásy, len nekonečné chemicky ošetrované monokultúry. Pastva veľkých kopytníkov radikálne ustúpila. Podobne zlé je to aj v lesoch. Uprednostňovanie smrekových monokultúr a intenzívna ťažba posunula Slovensko, z hľadiska rýchlosti úbytku vtáčích druhov, na nelichotivé popredné priečky. V ľudských sídlach nie je situácia o nič lepšia, chýbajú semená tráv, lebo sa veľa kosí, zatepľujeme a zhadzujeme neželané hniezda, ubudlo hmyzu, je častejšie sucho a pod. Preto skôr, ako sa pokúsite vtáky z vašich fasád a balkónov odohnať, spomeňte si na tieto slová. A aj jedno hniezdo sa počíta.

 

Čo však robiť, ak je to miesto, kde hniezdu hrozí vyrušovanie? Niektoré vtáčie druhy, napr. žltochvosty, drozdy, mucháre, trasochvosty vedia zahniezdiť na terase, pri dverách, na balkónoch. Veľa z nich obľubuje kvetináče (napr. aj sokoly myšiare). Každé takéto hniezdenie je však len dočasný jav, chce to trpezlivosť a toleranciu, vyčkať, kým vyhniezdia. S inkubáciou aj kŕmením rátajte u spevavcov tak mesiac, u sokola tak dva mesiace. Tam, kde sa to dá, na toto krátke obdobie obmedzte, prosím, svoje aktivity. Ak to nie je nutné, nechoďte na balkón moc často, použitie terasy obmedzte, nemávajte rukami pri hniezde, nekŕmte mláďatá, nevyberajte ich atď. Na vyrušovanie sú vtáky citlivé najmä na začiatku, keď zahrievajú znášku. Vtedy ju dokážu kvôli vyrušovaniu dokonca opustiť.

 

Zo Zákona o ochrane prírody tiež platí, že vlastník je povinný strpieť prítomnosť chráneného živočícha na nehnuteľnosti až do vyhniezdenia. Ak to z opodstatnených dôvodov nie je možné, existujú postupy a zásady, ako hniezdo preložiť ďalej. Týmito dôvodmi môže byť stavebná činnosť alebo nejaké zásadné zdravotné dôvody (alergia a pod.). Na prekládku hniezda je potrebné zažiadať MŽP SR o výnimku. Preloženie hniezda môže urobiť len odborne spôsobilá osoba alebo pracovník ŠOP SR. Prekládky sú úspešné až v štádiu kŕmenia väčších mláďat. Vtedy je väzba rodičov k hniezdu silnejšia, neopustia ho ani po zásahu do umiestnenia hniezda. Mláďatá ale musí byť počuť, aby ich rodičia dokázali po premiestnení bez problémov nájsť. Prekládky sa robia postupne, po desiatkach cm u spevavcov (v intervale napr. každý deň posunúť o 30 cm), až po metroch u dravcov.

 

Čo robiť, ak hniezdu hrozí pád? V akútnych prípadoch, ak chránenému živočíchovi hrozí bezprostredné riziko, môže zakročiť aj bežný človek. Manipuláciu však musí obmedziť len na nutné úkony tak, aby nedošlo k usmrteniu mláďat. Netreba sa báť zanechania pachu, vtákov sa toto netýka. Nie je to pre ne hrozba a ani nemajú tak dobre vyvinutý čuch ako cicavce, aby ľudský pach vôbec dokázali zachytiť.

 

Hniezdo môže spadnúť napríklad po búrke, netreba samozrejme zbytočne riskovať, ak nie sme zrovna stromolezci alebo nemáme rebrík. Ak to ale zvládnete, treba ho vyložiť naspäť na strom. Pri úplne rozpadnutých hniezdach pomôže šikovná náhrada. Od pleteného košíka, cez búdku, krabicu až po misku s vyvŕtanými dierami, aby mala kadiaľ voda odtekať. Treba však vedieť, o aký vtáčí druh ide, kde, v akom prostredí, v akej výške a v akom hniezde vták hniezdi. Celý postup je ideálne konzultovať s ornitológom alebo pracovníkom ŠOP SR.

 

Ak nájdeme len jednotlivé mláďatá a nemáte ani len potuchy, odkiaľ vypadli a čo sú zač, vždy kontaktujte ŠOP SR alebo najbližšie záchranné stanice. Často bývajú podchladené, kým si po ne niekto príde, zahrievajte ich. Vložte si ich do vačku, pod bundu, priložte k nim termofor, napríklad fľašu s teplou vodou. Zahrievanie rozhodne o ich živote, udrží im metabolizmus, dostanú tak šancu na záchranu. Rozhodne ich ničím nekŕmte, aspoň nie bez konzultácie, ani vodu im nedávajte. Všetky takéto snahy končia takmer vždy uhynutím mláďat.

To, čo si našu pozornosť zasluhuje, sú aj nebezpečné hniezda, z ktorých mláďatá vypadávajú opakovane. Toto sa deje napríklad v hniezdach hrivnákov, ktoré sú často nestabilné, zložené doslova z troch vetvičiek. Mláďatá sú vždy len dve, ale aj tie sa zvyknú v takýchto chatrných hniezdach tlačiť a vypadávať. Ak nájdete takéhoto hrivnáka na zemi a nie je ešte celý operený, treba skúsiť nájsť na strome hniezdo, z ktorého vypadol a doložiť ho naspäť. Miesto opakovane kontrolujte, vypadávanie zvykne pokračovať až do opustenia hniezdneho stromu. Často vypadávajú aj sokolie mláďatá, nebezpečné sú napríklad úzke alebo malé kvetináče, či parapetné hniezda. Ak je pod hniezdom rovno betón, môže mláďa dôjsť k úrazu. Takéto hniezda je vhodné v spolupráci so ŠOP SR premiestniť do náhradných búdok.

 

Vtáky dokážu využívať skutočne bizarné miesta na hniezdenie. Poznáme prípady, kedy vyhniezdili na používanom traktore, na ťahači, ktorý raz denne urobil pracovnú cestu. Zahniezdili v útrobách odstaveného auta, na basketbalovom koši v školskej telocvični, v železných plotových rúrach atď. Mnohé z týchto miest by mohli byť na „Darwinovu cenu“, väčšinou však hniezdo netreba zachraňovať (premiestňovať, zastrešovať či inak vylepšovať), len mu dopriať pár týždňov kľud, vtáky si poradia. Ale – tak či onak – urobte foto a pošlite nám. Ak s ním treba niečo urobiť, dokážeme poradiť čo a ako.

Radovan Jambor

Ornitologická poradňa