MÝTY O HOLUBOCH - ORNITOLÓG RADÍ
Hlavná ponuka:
MÝTY O HOLUBOCH
V Ornitologickej poradni často riešime situáciu, kedy sa vám na balkóne udomácnia mestské holuby. Ak vás aj horko ťažko presvedčíme, aby ste si ich tam nechali až do vyhniezdenia, kedy sami balkón opustia, často sa pýtate na infekcie.
Je pravda, že balkón zvykne byť po takejto dlhšej holubej návšteve riadne zašpinený. Aj jeden pár holubov s mláďatami toho „naloží“ prekvapivo dosť. Veľké mláďatá pred vyletením okupujú prakticky celý balkón, pobehujú a všade zanechávajú nemalé exkrementy. Netreba však panikáriť, vždy je to len dočasný problém. Po opustení balkóna sa dá všetko ľahko vyčistiť bežnými čistiacimi prostriedkami – aj len obyčajnou vodou. Ak chcete byť dôsledný, na dezinfekciu použite Savo, pomôže aj ocot. Balkón štandardných rozmerov zvládnete takto vyčistiť do 15 minút.
Je možné sa niečím nakaziť? Moc teda nie, máte síce čím, ale nemáte ako. Infekčnosť holubov je pritom mimoriadne obľúbený a dlhodobo živený mýtus. Na Slovensku neevidujeme prakticky žiadny prípad závažnejšej infekcie pochádzajúcej od holubov. V nahromadenom truse niekde na povale, kde sú relatívne stabilné klimatické podmienky, dlhodobá prítomnosť holubov a riadne vrstvy trusu, by ste možno našli napríklad salmonelu. Museli by ste vrstvy trusu chytať holými rukami, potom si pretrieť tvár alebo rovno ústa. Iba takto by ste sa nakazili, ale toto zrejme nikto súdny nerobí.
Vo zvírenom prachu by ste našli tiež baktérie spôsobujúce tzv. psitakózu. Pôvodcom ochorenia je baktéria Chlamydophila psittaci. U ľudí sa však toto ochorenie vyskytuje veľmi zriedkavo. Ak sa človek nakazí, tak od infikovaného vtáka, ktorý vylučuje chlamýdie. Toto vám ale hrozí prakticky len v uzavretých priestoroch, napríklad doma sa viete takto nakaziť od vlastného papagája. Ochorenie má však mierny priebeh, nemusíte si to ani všimnúť a je naozaj vzácne. Rizikovou skupinou sú aj chovatelia holubov, ktorí sa často pohybujú v holubníkoch alebo ľudia, ktorí sa vyberú opakovane a bez respirátora na takúto povalu plnú holubov. Nie však na balkóne a v otvorených či vetraných priestoroch, tu sa psitakózou nenakazíte.
Holuby majú aj veľa typicky vtáčích parazitických ochorení, ktoré sa ale šíria len medzi nimi, na človeka neprejdú. Medzi najčastejšie ochorenie tohto typu patrí trichomoniáza. Jej pôvodcom je, v prípade holubov, bičíkovec Trichomonas columbae. U pinkovitých spevavcov je známy Trichomonas gallinae, ktorý spôsobuje tzv. kŕmitkovu chorobu. Holuby trpia aj na krvné parazity, napríklad Haemoproteus columbae.
V hre sú aj roztoče a kliešťovce. Veľkou vzácnosťou je na povalách kliešťovec holubí (Argas reflexus), ktorý sa sporadicky vyskytol na niekoľkých slovenských lokalitách. Pri premnožení môže prenikať do obydlí, dokonca sa dokáže prisať na človeka. Tieto prípady sú však tak ojedinelé, že nemá najmenší význam sa nimi zaoberať. Opäť platí, že vaši balkónový nájomníci týmto parazitom určite nedisponujú. Podobne je na tom aj klieštikovec kurí (Dermanyssus gallinae), ktorý sa vzácne objaví aj v hniezdach holubov v čase aktívnej reprodukcie, skôr sa s ním ale stretnete v chovoch hydiny. Tak isto aj s príbuzným kliešťovcom obyčajným (Argus vulgaris).
Holuby hostia množstvo roztočov aj priamo vo svojom perí, ktoré sú ale, opäť, iba typicky vtáčie, napr. voš krídlová (Columbicola columbae), voš chvostová (Campanulotes bidentatus) a blcha holubia (Ceratophylus columbae). V čreve holuba parazituje geohelmint Ascaridia columbae, tiež Capillaria columbae. Všetko sú to ale zvieratká, ktoré milujú len a len holuby a vás sa ani nedotknú.
V súvislosti s hniezdením holubov na balkónoch sú obľúbeným mýtom plošticami zamorené byty. Pre človeka je významná, v negatívnom slova zmysle, prakticky len ploštica posteľná (Cimex lectularius), ktorá dokáže v prípade premnoženia nepríjemne doštípať. Ostatné, ako ploštica holubia (Cimex columbarium) a ploštica vtáčia (Oeciacus hirundinis), ktorá sa ale vyskytne skôr v hniezde belorítok a lastovičiek, si človeka nevšímajú. Ploštica posteľná sa na povale s holubmi vyskytne iba vzácne, na holuboch hoduje len ojedinele, skôr ju zaujímame my. Oveľa častejšie sa tento druh ploštice vyskytuje v spoločných obytných priestoroch s nízkym hygienickým štandardom (byty, domovy, dokonca nemocnice). Ak majú takéto obytné priestory aj povalu s holubmi, je vysoko pravdepodobné, že ju nájdeme aj tam. Výskyt ploštice posteľnej je známy aj z hydinární a kurníkov, kde parazituje na chovaných nosniciach a brojleroch. Ak ale máte na balkóne hniezdiace holuby, a nie je to opakovane a v stovkách kusov, iba ťažko tu môžete očakávať zamorenie plošticou posteľnou.
Ešte by sme spomenuli jeden taký – nie úplne šťastný mýtus – že keď nájdete zraneného holuba alebo jeho vypadnuté mláďa, niekto poňho príde. Niekto z ochranárov, útulky, hasiči, veterinári. Až na výnimky sa ale tak nestáva. Mestské holuby, žiaľ, nie sú chránené živočíchy. Máloktorá záchranná stanica si vie takéto zviera zobrať do starostlivosti. V slovenskom právnom systéme majú holuby pomerne nevýhodné postavenie. Nie sú to ani túlavé spoločenské zvieratá, ani chránené živočíchy, skôr škodcovia, na úrovni potkanov či myší. Pritom majú neraz svojich majiteľov, holubiarov, sú to veľakrát aj pomerne drahé zvieratá, ktoré sa kupujú, s ktorými sa preteká, odmeny na týchto súťažiach sú vysoké. Aj tak s takýmto nálezom nepochodíte. Preto odporúčame riešiť záchranu holuba svojpomocne. Zobrať ho k veterinárovi a na vlastné náklady zistiť prognózu a možnosti liečby. Na Slovensku, žiaľ, v aktuálnej situácii nečakajte žiadne zázraky, je to len na vás.
Jeden z častých mýtov, s ktorým sa ale stretávame už skôr len my ako firma, pri riešení neželanej prítomnosti holubov, je že sa vracajú na miesto odchytu. Holuby odchytíme z miesta, kde prekážajú a vypúšťame ich v určitej vzdialenosti, špecifickým spôsobom na miestach, kde nikomu nevadia. Často je to na poliach, v blízkosti rôznych fariem, kde to máme dohodnuté. Veľa ľudí tejto metóde odchytu neverí. „Domov“ sa ale vracajú len typické poštovné – dnes už skôr súťažné – holuby, so zväčšením čuchovým bulbusom, s lepšími, vyselektovanými orientačnými schopnosťami. Aby sa úspešne vrátili, využíva sa navyše tzv. vdovská metóda. Deň pred pretekmi si samček užije romantiku so samičkou. Na druhý deň ho toto oddelenie od samičky motivuje vrátiť sa k nej čo najrýchlejšie. Bežné mestské holuby sa nevracajú na miesto odchytu. Sú spokojné tam, kde majú dostatok potravy a zvyšok kŕdľa, kočujú ako takí nomádi. Vedeli by sa vrátiť, ale - ak práve nehniezdia - nemajú na to najmenší dôvod.
Radovan Jambor
Ornitologická poradňa