ŠPAGÁTY V HNIEZDACH - ORNITOLÓG RADÍ

ŠPAGÁTY V HNIEZDACH

 

Stále sa v prírode objavuje ohromné množstvo odpadkov pochádzajúcich z našich domácností, z práce, záhrady, auta, reštaurácie, z obchodných prevádzok. Niektoré len odfúkne vietor, iné vyhodia zámerne nezodpovední ľudia. Vtáky tak dostávajú k dispozícii nový, zaujímavý, ale aj veľmi nebezpečný stavebný materiál, igelitové vrecká, špagáty, gumy, sponky, drôty, nite, rôzne kusy látok...

 

Niektoré druhy vtákov takéto  lákavé kúsky neváhajú zakomponovať do svojich hniezd. To sa im však v mnohých prípadoch stáva osudným. Mimoriadne nebezpečné sú najmä plasty. Nie nadarmo sa vraví tejto dobe plastová. Plasty sú totižto úplne všade. Budúci archeológovia budú z vykopávok z tejto éry veľmi prekvapení. Plasty boli zistené v nás, vo vode, ktorú pijeme, v antarktickom ľadovci, vo vzduchu. Sú úplne všade. Plasty sa objavujú aj v jedálnom lístku vtákov, veľmi často napríklad v žalúdkoch čajok, ktoré sa za potravou rady vydávajú na otvorené skládky odpadu. Plastové kúsky nájdeme aj v ich hniezdach, do ktorých si navláčia štuple aj striekačky.  

 

Za „plastový problém“ treba považovať aj rybárske vlasce, ktoré sú zo silonu. Bežne sa pri rybačke trhajú. Nedohľadané zvyšky s háčikmi zostávajú vo vode alebo na strome – ako mína čakajúca na svoju obeť. Háčiky sa vedia zapichnúť v krehkom vtáčom tele, bez pomoci si ich vták neodstráni, zamotá sa a uviazne. Následne uhynie od hladu alebo na infekciu. Ak sa navyše silon stiahne okolo beháku, vták môže oňho bez pomoci prísť. Gangréna následne jedincovi znemožní vyhľadávať potravu. Vták uhynie. Často nachádzame vysilené jedince bojujúce so silonovou pascou, ktorú tam niekto z lajdáctva ponechal. Všetky rybárske vody sú plné takýchto nevytiahnutých utrhnutých vlascov.

 

Špecifický problém predstavujú špagáty, či už plastové, alebo z prírodných materiálov. Ak si ich vták – samozrejme nevedomky – zamotá do hniezda či do výstelky, môže sa do špagátu zamotať. Najviac sú pritom ohrozené bezbranné mláďatá, ktoré na hniezde trávia, v závislosti, od druhu jeden a viac týždňov. Je to dosť času na to, aby sa mláďa pri hmýrení, otáčaní a presúvaní zamotalo behákom do nebezpečnej pasce. V hniezde takto navždy uviazne. Rodičia ho tu nebudú kŕmiť večne, hniezdo opúšťajú akonáhle z hniezda vyskáču prvé mláďatá. Niektoré druhy mladé vtáky posledné dni pred vyletením dokonca ani nekŕmia, aby ich trochu vyhladovali a motivovali opustiť „hotel“. Vták nedokáže takémuto niečomu predchádzať a predvídať riziko spojené s použitím špagátu, najmä keď vyzerá rovnako ako slama či konár.  

 

Špagáty sú vážnym problémom najmä vo vrabčích dutinových hniezdach, ktoré sú povestné komponovaním tohto materiálu do svojej guľovitej chaotickej a pestrofarebnej stavby. Vrabce tieto dutiny striedajú s inými vtáčími druhmi, ak je dutina vyššie, tak napríklad aj s dážďovníkmi. Tie pri kŕmení mláďat z hniezda obvykle cúvajú. Často sa vtedy zachytia do takéhoto vrabčieho špagátu. Majú tiež pomerne malé nožičky, celkovo sú pri chôdzi veľmi ťarbavé, ľahko sa zamotajú do akéhokoľvek materiálu. Preto, ak máme na bytovke búdky pre dážďovníky, je dobré na toto riziko myslieť a raz za čas ich po sezóne vyčistiť od všetkých vrabčích výstelok.   

 

Ak chceme vtákom pomôcť so stavbou hniezda tak, aby si vyberali bezpečný materiál, do istej miery to vieme ovplyvniť. Havrany napríklad ocenia konáriky, spevavce zase srsť štvornohých miláčikov, ktorú použijú do výstelky. Zamedziť využívaniu nebezpečných materiálov je o čosi náročnejšie. Treba napríklad zbierať smeti vo svojom okolí a uzatvárať kontajnery. Vždy, keď nájdeme na zemi nejaké špagáty, silony, sáčky a pod., všetko, čo by mohlo skončiť v hniezde, berme to so sebou. Patrí to do koša, nie do hniezda.

Radovan Jambor

Ornitologická poradňa